Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
PorubaHľadať
 
 

História obce

Názov Poruby je odvodený zo slov rúbať, porúbať. Poruba má rozsiahle lesy a keď obyvatelia vyrúbavali stromy, vznikali poruby.

Čo sa týka obdobia vzniku, „história Poruby sa začala písať takmer pred 2400 rokmi. Dokazujú to rôzne črepy nájdené okolo kostola. Prvé písomné údaje však pochádzajú až zo 14. storočia. Predpokladá sa, že na tomto území bola pôvodná slovanská osada, ktorá bola dosídlená alebo obnovená nemeckými kolonistami roku 1339. Obec založil v roku 1330 šoltýs Kochlin (inde sa uvádza ako Conchlin) na základe Šoltéskej listiny majiteľov bojnického panstva, bratov Mikuláša a Jána Gelethovcov  ( Gillethovcov), ktorý za zásluhy získal nielen zákupné práva na predhorie Malej Magury, ale aj právo na dedičné richtárstvo, slobodnú kúriu a mlyn. Táto listina sa však počas husitských vojen stratila, no roku 1437 bola znovu obnovená a vystavená bratmi Noffryovcami.

Pravdepodobný motív vzniku obce bolo baníctvo, čo dokazujú miestne názvy: Zlatnô, Skotňa, Štôlňa a Haviarova cestička.

Zakladacie privilégium vyhradilo pozemky aj pre faru a kostol a už v 14.storočí tu bol postavený kostol svätého Mikuláša, podľa ktorého vzniklo i nemecké meno obce – Nickelsdorf. Fara bola zrušená počas reformácie a stala sa fíliou Brezian. Späť k Bojniciam bola prifarená roku 1647.  Aj keď Poruba protestantizmu dlhodobo odolávala, roku 1647 padol kostol do rúk reformátorom. Katolíci ho znovu nadobudli roku 1660. Počas tohto obdobia mala dedina 354 obyvateľov a z 30 priezvisk bolo 18 slovenských, čo svedčí o poslovenčení obce.

Počas stavovských povstaní, ktorými bolo Uhorsko zmietané najmä v 17. storočí, trpela obec veľkým pustošením. Povstania sa skončili satumarským mierom roku 1711, kedy bol počet občanov Poruby nižší o 20%.  Zvýšili sa však poddanské dávky a to na dvojnásobok. V obci bolo len 22 sedliackych a 17 želiarskych rodín, no do polovice 18. storočia počet rodín vzrástol na 90.

Roku 1726 odkúpil gróf Ján Pálfy porubské zákupné richtárstvo za 600 florénov od posledných majiteľov Juraja Valacha Kajana a Jána Valacha Baniara.

V roku 1786 bola Poruba už úplne poslovenčená. O rok nato obnovil Jozef II. Porubskú farnosť, ale keďže budova fary bola v ruinách a nový farár by sa nemal kam nasťahovať,  obec sa v roku 1788 stala fíliou Lazian.

Škola bola v Porube postavená roku 1879 a až do nástupu maďarizácie sa na nej vyučovalo po slovensky.

V roku 1937 bola zriadená nová, štátna ľudová škola, pretože stará už kapacitne nevyhovovala a to malo za následok zlé vyučovacie pomery.

Počet obyvateľov neustále vzrastal a po vzniku ČSR bola populácia obce 854 ľudí, no ich hospodárske a sociálne postavenie sa neveľmi zlepšovalo. Pretrvával nedostatok vody a studní, čo sa prejavilo najmä pri veľkom požiari v roku 1928.

Počas SNP sa do bojov zapojilo vyše 30 mužov, bolo tu obranné postavenie partizánov.  Po oslobodení bola obec elektrifikovaná a zaviedol sa vodovod.


 

Elektronická podateľňa

OZ Hornonitrie

MAS Žiar

Oznamy do mobilu

Pošta Lazany

dnes je: 20.8.2019

meniny má: Anabela

podrobný kalendár

webygroup
ÚvodÚvodná stránka